BÁSNE

Svetlá, trblietajúc si po vlnkách,
oznamujú príchod noci.
Na jedno z nich, vo vodných korunkách,
ma ťahá číri pocit.

Žiari ako maják,
oslepuje všetku špinu duše.
Hľadím naň... na padák,
užívam si ako temno rezko kúše.

Kladiem oči na hladinu,
víri mi však hlava.
Z jednohlasu v zátylku,
stvorila sa vrava.

Lúč v zraku silnie,
snaží sa zostriť siluetu nádeje.
Nikdy však nemal tú moc
a tak sa nič nedeje.

Obzriem sa teda mimo...
mimo tieto hrátky.
A dôjde mi, že nemá to cenu,
veď život je krátky.