  - Hlavná stránka - Novinky - Archív  - Úvahy - Básne - Poviedky - Citáty - Armáda - Links - Srandičky - O autorovi - O stránke - Kniha návštev  - Recenzie  - Recenzie - Comics Zadarmo  - Recenzie  - Recenzie
Hľadaj!
|
ÚVAHYNepopísateľný stavTeraz som vo veľmi zvláštnom rozpoložení a pokúsim sa ho tu opísať. V podstate som v relatívnej depke. Čo to znamená "relatívna depka". No rozobral som si to takto. Depka je pesimistický stav človeka, v ktorom človek nedokaže produktívne myslieť a hľadá imaginárne problémy, čím si ich vytvára. Tým, že toto tu píšem, si myslím, že niečo (po veľmi dlhom čase) produkujem, ale zároveň nie som zrovna v optimistickej nálade. No a to vyhľadávanie problémov. Neviem či je to ten správny slovný zvrat. Ono, zdá sa mi, že v poslednom čase mi nič nevychádza, nič ma nebaví a nič ma nenapadá ale nemyslím si, že hľadám problémy - skôr sa ich snažím rozobrať. A teraz sa na tieto tri zložky pozrime trochu zblízka.Nič mi nevychádza: V poslednom čase mi nevyšlo dosť vecí, ktoré boli pre mňa podstatné v osobnom živote. Zdá sa mi, že nemám potrebnú dávku sebavedomia na rozhodovanie. Ako keby som nechcel nič pokaziť, čím to vlastne celé skazím, pretože v niektorých situáciách treba byť rozhodný, respektíve treba sám určiť čo bude a nedávať na výber druhému, pretože tomu je to v podstate jedno resp. chce vidieť, že nie je sám kto má zodpovednosť (a možno o tom ani sám nevie). Ide aj o to, ako zapadáte do kolektívu ľudí. S tým tiež nemám nejaké veľké problémy, ale aj tak sa teraz cítim, akoby som bol na svete sám. Ono človek sa zabaví, ale niekedy sa musí porozprávať aj vážne. A teraz nemyslím len o problémoch. I keď vlastne môže ísť aj o psychické problémy takže v podstate vo väčšine prípadov áno - o problémoch...ale nielen o nich. A takého človeka v podstate teraz nemám. Ale v škole napríklad, mám priemerné výsledky, čo môžem brať pozitívne (vzhľadom na to, že som stredoškolák a má to byť moja "priorita života"). Takže som z tejto časti (že mi nič nevychádza) vyšiel tak pol na pol. Nič ma nebaví: Toto je jedným z hlavných faktorov, prečo človek vyhľadáva problémy. Pretože nemá čo robiť. Nič ho nechytí na dosť dlhú dobu, aby zabudol na svoje problémy. Ja som skúšal všetko čo ma bavilo doteraz. 1. Hudba, respektíve moja obľúbená hudobná skupina (BTW: Muse). Pri nej som mal obvykle eargasmic stavy (tzv. ušný orgazmus). Jej počúvanie vytváralo pocit, že sa oplatí žiť, že hudba je niečo "viac". Tak som si ju pustil teraz. Dokonca už asi 30 krát odvtedy ako mám nový album (ono tento stav už mám relatívne dlho, ale až teraz vyustil do tejto úvahy, čím nechcem povedať že je na vrchole [ten stav], lebo som bol aj v ozajstnej a krutej depresii [asi najhoršej za celý môj život], ale dúfam, že už odteraz bude na ústupe). A ani po 30ty krát nič. Najprv som si myslel, že je zlý ten album. A možno aj je, ale myslím, že určite nie je až taký nekvalitný, ako chladne sa k nemu teraz staviam. Podobne som sa cítil pri všetkých druhoch hudby čo mám doma (okolo 30 CD). Takže hudba ma opustila - ideme ďalej. 2. Hry. Hry na počítači ma v poslednej dobe nejak nebavili, respektíve som na nich nemal čas, ale občas som si niečo zahral. No a teraz, hlavne keď mám doma veľmi rýchly internet (chello), otvorili sa mi nové možnosti. Tak som začal po dlhých rokoch znova hrať Counter-Strike, čo ma vcelku bavilo, ale po určitom čase som mal pocit, že som za celý deň za sebou nič nezanechal. Že by som mal robiť niečo produktívne. Napríklad dnes som to videl ako v nejakom filme. Hral som Counter-Strike celý deň a keď som čakal kým sa hra nahrávala, pozrel som sa von oknom. Takto som sa pozrel asi 6 krát pričom som vlastne videl celý deň od rána až po zotmenie. Vtedy som získal ten pocit, že musím niečo tvoriť. Ten pocit, ktorý nás poháňa ďalej, kvôli ktorému niečo vytvárame, vzdelávame sa a rastieme či už fyzicky alebo duševne. A tak som sa dostal k ďaľšiemu bodu 3. Tvorba webstránky. Jedna z mála vecí čo viem, je vytvoriť jednoduchú webstránku (ešte viem uvariť čaj a párky). Práve som mal rozrobený nový design stránky (tento, len tak mimochodom) a tak som si povedal, že sa do neho pustím. Grafickú stránku som mal z 90% hotovú, ale chcel som zmeniť aj zameranie stránky a v podstate všetko čo bolo v predošlom designe vyhodiť. Takže bolo treba niečo napísať. A tu som sa zasekol. Nič ma v prvom prípade nenapadalo a keď už ma konečne napadla aspoň hrubá myšlienka niečoho, hovoril som si: "Na čo?". Aj tak by som napísal, len niečo čo už napísal niekto iný a oveľa lepšie ako ja. Išlo mimochodom o recenziu na film a ešte k tomu som sa v nej chcel odvolávať na jeden super článok, ktorý všetko vystihoval najlepšie ako sa len dalo. Vlastných myšlienok ma veľa nenapadalo, tak som sa na to vy... Bez článkov som sa nemohol dostať ďalej a nič iné neviem, tak som už naozaj nevedel čo ďalej (pán premier). A vtedy došiel bráško a navrhol pozrieť si... 4. Film. Filmov som v poslednom čase videl málo (ale Matrix 3 stál za to) a tak som s malou radosťou v duši (predsalen som bol a ešte stále som v tom zvláštnom stave) prikývol. Film ma bavil (čím už myslím druhýkrát porušujem vetu, že ma nič nebavilo, ale nechajte ma dohovoriť - pozn. sebakritického architekta tohto textu), ale už počas neho som rozmýšlal nad vecami, ktorými mi ten film pripomínal tento stav. Inak, zdá sa mi to, alebo je každý film a pesnička dnes už len o láske (No dobre keď si spomeniem na Sedem s Bradom Pittom, Kevinom Spacym a Morganom Freemanom tak to asi o láske nie je... ale aspoň tie pesničky)? Kde sme to skončili... aha... hneď po skončení filmu som v podstate spať v mojom "stave". Vzhľadom na to, že viac filmov po sebe ma nebaví pozerať, začal som rozmýšlal čo ma ešte "kedysi" bavilo. A došiel som na.... 5. Comics. Čítanie comicsu ma veľmi bavilo hlavne kvôli tomu, lebo dej vydíte, ale môže sa v ňom stať hocičo (napríklad zatknúť svetlo za prekročenie rýchlosti, čo aj naozaj v jednom comicse bolo). Zároveň už má svet comicsu vymyslené postavy, ktoré si človek obľúbil a nikde inde nie sú. Je pravda, že už prichádzajú aj comicsové filmy, ale väčšinou to nie je ono (aj keď X-Men 2 bol jeden z najlepších akčných filmov súčasnosti). O tom som ale nechcel. Skúsil som si teda začať čítať comics a nejak ma to nebralo. Trochu ma to bavilo, ale vedel som, že ak to budem čítať v lepšom rozpoložení, oveľa viac si to užijem. Tak som opustil aj myšlienku comicsov. Čítať celkovo sa mi nechcelo. Knihy nečítam a časopisy už len zriedka (akurát na WC). Posledná vec čo ma napadla, bolo vypadnúť do mesta s kamošmi (obdoba slova "ožrať sa" resp. riešiť veci dočasne). Ale ani to bohužial (našťastie?) nevyšlo. Tu som už nevedel "kudy kam". V podstate som si opakoval vetu... Nič ma nenapadá: Tento faktor ovplyvňuje ostatné asi najviac, pretože kreatívna zložka je, ako som teraz zistil, dôležitejšia ako som si myslel. A to som jej prikladal veľmi podstatnú úlohu v živote (však som na grafickej škole preboha). Kreativitu som bral ako jednu z hlavných zložiek života, ale nevedel som, resp. som si neuvedomoval ako veľmi hlboko zasahuje do každej časti života. Tým, že človeka nič nenapadá, chcem povedať, že nič konštruktívne, nové, originálne nikam nespeje nevyvíja sa a nemá(m) zo seba dobrý pocit. Samozrejme, že ho napadajú všelijaké nepodstatné veci, alebo veci, ktoré ho už napadli skôr, pretože rozmýšlať neprestal. Ale takéto veci ho(/ma) akurát tak privádzajú do pocitu strachu, menejcennosti a k vyhľadávaniu problémov poťažmo depresií. Schválne si spomente aký dobrý pocit ste mali, keď ste posledne dostali nejaký nápad, alebo ste niečo zrealizovali (a tým vyprodukovali (snaď) niečo nové) Takže tak. A teraz si dajte tieto tri (na tejto stránke oranžovo zvýraznené) faktory dokopy. Síce som ani na jeden nepovedal 100%né "áno - tento pocit mám v plnom rozsahu", ale bol som na tom dosť zle. A dosť veľa dní. Čo som nakoniec urobil? No neviem či nakoniec, ale po tomto všetkom som sa rozhodol, že si celý problém rozoberiem a tým sa ho (dúfam) zbavím, alebo zistím, ako ho vyriešiť. Tak som napísal túto úvahu. Tým som chcel aj podať pomocnú ruku sám sebe aj iným, ktorý budú v podobnom stave. Lebo ako som už povedal niekde na začiatku, človek sa cíti v takomto stave na celom svete sám. Takto mám aspoň vnútorný pocit, že si to prečíta niekto, kto to už prežil, alebo to aspoň vie pochopiť. Alebo dokonca niekto, kto sa vďaka týmto riadkom tomu dokáže vyhnúť. Rozmýšlal som aj, že to nie je len ten "depkoidný" pocit. Že to bude aj niečo viac. Ako by som sa hľadal v živote. Možno to je tým, že o pár dní budem mať osemnásť. Možno to s tým vôbec nesúvisí. Aj keď si v posledných rokoch všímam, že vek, alebo skôr skúsenosti ti dovolujú pochopiť, alebo vidieť veci, ktoré ti boli predtým skryté. V podstate sa teraz cítim ako Neo. Akoby som cítil, že ide o niečo veľké, ale neviem čo. Alebo to možno ani nechcem vedieť/vidieť. Ako hovorím nepopísateľný stav... perfektne stvorený asi na jedinú vec - zamyslenie.
Trochu som sa pohral s designom stránky.
Teraz s odtupom asi 16-tich minút som dostal konečne dobrý pocit. Tak som si to trochu utriedil v tej mojej makovici a vyšlo mi asi toto. Tým, že som túto úvahu (či spoveď?) napísal, som to (tento stav) nielenže zo seba dostal (myslím tým povedal - vyrozprával, inak som ešte relatívne v ňom), ale zároveň mám jeden článok do mojej webstránky. Tým som za sebou aj niečo zanechal, čo ma uspokojuje. Dalo mi to silu ďalej sa hrať s designom a už som zase o kúsok pokročil (medzi 00:25 - 00:46). Tým pádom sa mi už narisovala vcelku publikovatelná webstránka z čoho mám ešte lepší pocit. A teším sa, ako ju zajtra budem dorábať (no, vlastne už dnes), lebo už konečne vidím nejaký uspokojivý výsledok za sebou. To ma posúva ďalej a zároveň privádza k myšlienke: "Čo mi dáva pozitívnu silu do života?" Už som nad tým predtým rozmýšlal a napadli ma dve veci: 1. Keď ma niečo dobré, alebo aspoň nové (nejaké prekvapenie) čaká. Či je to neprečítaná sms-ka, list alebo mail. Či je to správa o tom, že niečo dobré dostanem. Alebo len informácia, že pôjdeme večer do kina, do mesta a pod. Do tejto kategórie sa dá zaradiť aj to, že sa teším ako zajtra budem dorábať webstránku. /1. Bohužial to platí aj naopak. Keď nevidím nič dobré čo ma čaká, resp. viem, že ma čaká niečo zlé (či už je to len písomka alebo nejaké nepríjemné vysvetlovanie), vtedy som tým veľmi podstatne obmedzovaný. Stále mi to bliká v hlave, že ma to čaká a neviem sa od toho odpútať až kým to neprejde. Čo je pri skoro každodenných písomkách naozaj radosť. 2. No a druhá vec. Keď sa mi darí dobre zabaviť ľudí. Keď sa mi podarí dobrá hláška. Keď vidím úsmev, ktorý som vytvoril ja. To. To je to čo mi dáva. To mi pridáva energiu na ďaľšie štyri životy. A ja som si to tak dlho neuvedomoval. Aspoň nie tú významnú hodnotu energie, ktorú mi táto činnosť dáva. /2. Bohužial toto tiež platí aj naopak a vzhľadom na to, že je to pre mňa oveľa podstatnejšia vec ako tá prvá tak aj o to podstatnejší negatívny vplyv to na mňa má. Pretože, keď sa mi nedarilo baviť ľudí (všetko, čo povieš buď vôbec nie je smiešne, alebo je to od veci), hovoril som si: "To sa stane každému". Ale keď sa mi nedarilo 2 dni, 4 dni, týždeň, mesiac... tak to už bolo zle. A vtedy som schytal asi najväčšiu depku v živote. Začal ma až bolieť žalúdok od nervov, že som tu sám. Že ma nikto nechápe. Aj keď sa mi rodina snažila pomôcť (za čo im touto cestou naozaj ďakujem) nešlo to. Lebo nemohli zmeniť to čo sa stalo za posledný mesiac, ani to čo poviem na druhý deň. Bolo to peklo. Ale človek je tvor vytrvalý a tak som furt tu. hehe... Skúste si aj vy nájsť veci, ktoré vám dávajú. A skúste si uvedomiť ich význam. Možno vám to nepomôže keď ich na chvíľu stratíte, ale aspoň si ich teraz môžete vážiť a vôbec porozmýšlať, či vôbec viete, ktoré veci to sú.
Až teraz s odstupom času som tu opravil pár chýb, spravil túto verziu publikovateľnou a seba šťastným (nielen, ale aj vďaka tejto úvahe). Dobré a neustále nové nápady mám strašne rád a vždy ma potešia. Preto by som chcel vzdať hold ľudom, ktorý majú neustále množstvo nápadov a prinášajú ich medzi nás. Jednoznačne k nim patria Jiří Pavlovský (napr. komentáre na Crew.cz, články v Crewi) a trio Zucker, Abrahams, Zucker (natočili komédie a paródie Horúce strely, Bláznivé strely, Pripútajte sa, prosím, Top Secret!, Mafia!)
A ešte k tým veciam čo mi dávajú. Dobrý, hlboko úprimný a dlhý pokec je jedna z najkrajších vecí na svete...
|
05. 06. 2005 - 21:25 [05. 06. 2005] - Chewbaca [04. 06. 2005] - Voľne žijúce hrochy [02. 06. 2005] - Akademické práce 2 [31. 05. 2005] - Hoň ho! [30. 05. 2005] - Skákala Anička - Zajačik - Gladiátorík [26. 05. 2005] - Akademické práce [25. 05. 2005] - Pivo [23. 05. 2005] - Prievidza [20. 05. 2005] - odpoved na Hádanku [17. 05. 2005] - Hádanka [15. 05. 2005] - Nepokoj [14. 05. 2005] - Keď... - O tebe    ![[S.I.G.] banner](p/n-home/banner_sig.gif "[S.I.G.] Counter-Strike Team"){kind=small} ďaľšie moje weby: 
Skúste Firefox!
|